 Bratislava 13°C  Tatry 8°C  Košice 12°C |
Dlhová kríza
Francúzsko by od Európskej komisie malo dostať viac času na zníženie deficitu iba za podmienky, že predstaví aj reformné opatrenia.
Pre nemecký denník Die Welt to v utorok 21. mája vyhlásil eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger. Bolo by chybou prejavovať zhovievavosť voči akejkoľvek krajine v eurozóne, ktorá nezavedie urgentne potrebné reformné opatrenia, povedal Oettinger novinárom. "Termín na zníženie dlhu by sa mal posúvať len vtedy, ak bude posun naviazaný na sériu reforiem. Francúzsko by malo reformovať svoj dôchodkový systém a liberalizovať trh práce," dodal eurokomisár s tým, že Paríž by mal znížiť aj štátny dlh krajiny. "Nové pravidlá nám dávajú aj priestor na uvalenie kárnych opatrení, takže môžeme voči štátom, ktoré nebudú mať potrebnú rozpočtovú disciplínu, urobiť určité kroky," varoval Oettinger.
Pridal sa tak k viacerým ďalším nemeckým politikom, ktorí odrádzajú od toho, aby sa Francúzsku dovolilo nesplniť vlastné úsporné záväzky. Obdobné pripomienky minulý týždeň vyjadril napríklad aj prezident nemeckej Bundesbank Jens Weidmann.
Kritika Paríža sa teraz ozýva hlasnejšie, pretože v Nemecku sa stupňuje predvolebná kampaň, a mnohí konzervatívni voliči sú skeptickí voči neustálemu zachraňovaniu iných krajín. Európska komisia pritom už pred týždňom rozhodla, že Francúzsku dá na dosiahnutie cieľov rozpočtového deficitu dva roky navyše, a nemecký minister financií Wolfgang Schäuble toto rozhodnutie označil za "prijateľné".
Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA
Problémy eurozóny nemajú nič spoločné s prísnymi rozpočtovými pravidlami.
"Barrosovi by to už niekto mal povedať," vyhlásil vo štvrtok 25. apríla nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Ostro tak napadol postoj prezidenta Európskej komisie (EK), ktorý navrhol zmiernenie úsporných opatrení. Tie už dosiahli limit podpory verejnosti, povedal tento týždeň prezident EK José Manuel Barroso, a vyvolal tým vášnivú debatu o tom, či by zákonodarcovia mali svoje snaženie sústrediť viac na stimulovanie ekonomiky a postavil Berlín proti mnohým jeho európskym partnerom.
Nemecko bude pokračovať v snahe dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, povedala vo štvrtok kancelárka Angela Merkelová. Zároveň odmietla obvinenia francúzskeho ministra financií Pierra Moscoviciho, že Nemecko je príliš zamerané na šetrenie.
Viacero ekonomických ukazovateľov a prieskumov zverejnených v poslednom období naznačuje, že oslabenie európskeho hospodárstva sa už šíri aj do jadra EÚ. Keďže za to, že únia sa nachádza už druhý rok v recesii, sa vo všeobecnosti vinia úsporné rozpočtové opatrenia, viacerí predstavitelia EÚ, medzi nimi okrem Barrosa aj eurokomisár Olli Rehn, sa vyjadrili za väčšiu flexibilitu pri dosahovaní tvrdých ekonomických cieľov. Obdobný názor na ostatnom summite G20 vyjadrili aj finanční lídri členských krajín skupiny.
Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA
Eurozóna musí zotrvať na "úspešnej" ceste reforiem a rozpočtovej disciplíny.
Vyhlásilo to v utorok 23. apríla nemecké ministerstvo financií deň po tom, čo predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso naznačil, že politika úspor v Európe už možno narazila na svoje limity. "V treťom roku od prepuknutia dlhovej krízy v eurozóne vidíme, že sme už dosiahli veľa, ešte ale pred sebou máme cestu," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Eurozóna podľa ministerstva potrebuje udržať kurz, ktorý sa v rovnakej miere zameriava na konsolidáciu a reformy ako základ zdravého rastu.
Predseda EK José Manuel Barroso v pondelok uviedol, že politika šetrenia je v základe správna, mohla však už dosiahnuť svoj limit. "Opatrenia sú úspešné vtedy, keď sú nielen dobre navrhnuté, ale majú aj minimálnu politickú a spoločenskú podporu," povedal Barroso v Bruseli. Stredobodom stratégie EÚ pri boji s už tri roky trvajúcou dlhovou krízou boli rozpočtové škrty, analytici im ale zároveň dávajú za vinu vznik nebezpečnej špirály, kde vlády šetria, firmy preto prepúšťajú zamestnancov, Európania menej nakupujú a mladí ľudia majú stále menšiu šancu nájsť si prácu. Úsporné opatrenia sa vo všeobecnosti vnímajú aj ako príčina toho, že ekonomika EÚ je už druhý rok v recesii.
Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA
Cyperský parlament musí schváliť podmienky medzinárodnej finančnej pomoci, vyhlásil minister spravodlivosti zadlženého štátu Petros Clerides, a vyvolal tak v stredu (17. apríla) ďalšiu neistotu okolo budúcnosti krajiny.
Finálnu podobu dohody o finančnej pomoci, kvôli ktorej veľkí vkladatelia v cyperských bankách majú prísť o veľkú časť svojich úspor a krajina pravdepodobne skĺzne hlbšie do recesie, musia ešte schváliť niektoré členské štáty EÚ. Podľa stanoviska ministra Cleridesa vydaného ešte v utorok v noci však cyperská ústava vyžaduje, aby o podmienkach záchranného balíka hlasoval aj domáci parlament. Takmer polovica zákonodarného zboru pritom už naznačila, že súhlasiť nebude, hoci finančnú pomoc analytici považujú pre Cyprus za životne dôležitú.
"Bojovali sme za slobodu, bojovali sme za zachovanie Cyperskej republiky. Podľa môjho názoru by bolo zločinom a chybou odovzdať Cyprus do rúk 'trojky' a zmeniť ho na kolóniu," vyhlásil jediný poslanec Strany zelených George Perdikis. Podobne nesúhlasné stanoviská tiež vydali aj komunistická strana AKEL a socialistický EDEK.
"Tí, čo sú pripravení hlasovať proti dohode o pôžičke, by zároveň mali navrhnúť, kde inde vezmeme tých 10 miliárd eur. Mali by tiež navrhnúť, ako bez nej zaplatíme výplaty, dôchodky a ako sa vyrovnáme s pobúrením medzinárodného spoločenstva, ak by sme dohodu o pôžičke odmietli," povedal štátnemu rozhlasu hovorca vlády Christos Stylianides.
Dve najväčšie parlamentné strany a vládni spojenci - Demokratická strana a Demokratické zhromaždenie - v hlasovaní plán podporia, ani spolu však nemajú potrebnú väčšinu. Budú teda musieť hľadať spojencov v opozícii.
Zdroj: SITA
Foto: SITA
Grécko dokáže udržať svoj verejný dlh pod kontrolou a v roku 2014 by mala krajina dosiahnuť hospodársky rast.
Uviedli to v pondelok 15. apríla zástupcovia trojky veriteľských inštitúcií, ktorými sú Európska komisia (EK), Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska centrálna banka (ECB). Podľa spoločného vyhlásenia inštitúcií možno očakávať, že členské štáty eurozóny Aténam čoskoro odsúhlasia vyplatenie 2,8 mld. eur zo zadržiavanej finančnej pomoci. Grécko už podľa veriteľov takmer dokončilo rekapitalizáciu bánk a kľúčové úverové ústavy v krajine majú vďaka tomu dostatočné kapitálové poistky, aby dokázali odolávať aj nepriaznivým scenárom.
Grécky minister financií Jannis Stournaras v pondelok uviedol, že krajina sa v tomto roku usiluje o vytvorenie primárneho rozpočtového prebytku. Ak budú verejné financie bez započítania nákladov na obsluhu dlhu v prebytku, vláda podľa ministra požiada o dodatočné úľavy pri splácaní svojich záväzkov. Veriteľské inštitúcie predtým konštatovali, že Grécku by mohli zmierniť podmienky splácania dlhu, pravdepodobne vo forme zníženia úrokových nákladov. Podmienkou je, že krajina bude plniť rozpočtové ciele, vrátane hospodárenia s primárnym rozpočtovým prebytkom.
Zdroj: SITA
Foto: SITA
Viac článkov...
Viac o dlhovej kríze
Požiada Brusel o dodatočnú pomoc Cyprus vyzve EÚ, aby krajine poskytla dodatočnú pomoc. Vyhlásil to v piatok (12.4.) cyperský prezident Nicos Anastasiades, ktorý už podľa svojich slov rokoval s európskym komisárom pre hospodárske a menové záležitosti Ollim Rehnom. Podmienky dohody o pomoci majú doladiť ministri financií členských štátov eurozóny, ktorí sa stretávajú v piatok v Dubline. Prezident ďalej uviedol, že plánuje listom osloviť aj predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa a stáleho predsedu Európskej rady Hermana Vana ... Dlhová kríza | Piatok, 12 Apríl 2013 Čítať viac |
Cyprus o navýšenie pomoci nepožiada Cyprus nepožiada o medzinárodnú finančnú pomoc nad rámec odsúhlasených desať miliárd eur, zvažuje však skoršie použitie európskych štrukturálnych fondov s cieľom podporiť hospodársky rast. Ministri financií eurozóny v piatok politicky podporili záchranný úver pre Cyprus vo výške 10 mld. eur. Z ich stanoviska vyplýva, že sa v súčasnosti o navýšení tejto sumy neuvažuje. O výške príspevku Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF) sa podľa hovorkyne nemeckého ministra financií Marianne Kotheovej nebude vyjednávať. Hovorca ... Dlhová kríza | Piatok, 12 Apríl 2013 Čítať viac |
Fúzia sa odkladá Plán gréckej banky National na fúziu s konkurenčnou Eurobank a vytvorenie najväčšej bankovej skupiny v Grécku je pozastavený až do skončenia rekapitalizácie oboch finančných inštitúcií. Následne o ich prípadnom zlúčení rozhodne štátny bankový podporný fond. Vyhlásil to v nedeľu 7. apríla predstaviteľ gréckeho ministerstva financií. Obe banky dokopy potrebujú čerstvý kapitál v hodnote celkovo 15,6 mld. eur, aby dosiahli úroveň solventnosti, ktorú vyžaduje grécka centrálna banka. Väčšinu týchto financií podľa podmienok rekapitalizačného programu po... Dlhová kríza | Pondelok, 8 Apríl 2013 Čítať viac |
Vysoká cena za pomoc Cyprus obetuje príliš veľa za európsku pomoc, ktorá ničí základy jeho ekonomiky, uviedol tamojší minister zahraničných vecí Ioannis Kasoulides v rozhovore pre francúzsky finančný denník Les Echos. "Európa predstiera, že nám pomáha, ale cena je príliš vysoká, nič menšie ako brutálna deštrukcia nášho ekonomického modelu,“ povedal ďalej Kasoulides. Na otázku, prečo bolo také ťažké sa s veriteľmi na pomoci dohodnúť, odpovedal: "Neboli sme dostatočne pripravení a z európskej strany nebola žiadna solidarita“. Kasoulides ... Dlhová kríza | Štvrtok, 28 Marec 2013 Čítať viac |
Nemôže byť vzorom Plán záchrany Cypru, ktorý zahŕňa zdanenie bankových vkladov, nemôže byť modelom pre riešenie dlhových problémov v ďalších európskych krajinách. Zhodli sa na tom v stredu 27. marca predstavitelia vlád v Luxembursku aj Portugalsku. "Znepokojuje ma spôsob, akým sa riešenie cyperskej dlhovej krízy používa ako možný manuál do budúcnosti," povedal luxemburský premiér a bývalý predseda Eurogroup Jean-Claude Juncker v rozhovore pre nemeckú televíziu ZDF. "Toto nie je vzorové riešenie. Nemali by sme dať občanom do... Dlhová kríza | Štvrtok, 28 Marec 2013 Čítať viac |
Cyprus je mimoriadny prípad Problémy cyperských bánk sú jedinečné a záchranný plán ostrovnej krajiny nemožno považovať za model pre ďalšie štáty v dlhových problémoch. Vyhlásil to v utorok 26.marca člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Benoit Coeure. Problémy Cypru podľa neho ukazujú, že je potrebné, aby ECB vykonávala nezávislý dohľad nad bankami v eurozóne. "Prvé poučenie je, že potrebujeme zlepšiť kontrolu bánk. Potrebujeme nezávislého európskeho regulátora. To nastane v polovici roka 2014 a bude ním ECB," povedal ... Dlhová kríza | Utorok, 26 Marec 2013 Čítať viac |
Je férová Dohoda medzi Cyprom a členskými štátmi eurozóny je férová pre všetkých, uviedol v pondelok (25.3.) nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Cyprus podľa neho vďaka dohode o finančnej pomoci získa späť stratenú dôveru a dokáže stabilizovať svoju ekonomiku. Schäuble ďalej uviedol, že vďaka rozhodnutiu o zatvorení cyperských bánk sa podarilo obmedziť únik kapitálu z krajiny. Bližšie údaje o výške kapitálu, ktorý v posledných dňoch opustil Cyprus, Schäuble neuviedol. O tom, kedy cyperské banky znovu ... Dlhová kríza | Pondelok, 25 Marec 2013 Čítať viac |
- + 7 |