Streda, 22. február 2012 Meniny majú: Dnes: Etela Zajtra: Roman a Romana
         Bratislava 2°C         Tatry -2°C         Košice 0°C

Finančná kríza

Podľa Nemecka po dohode o novom programe pomoci pre Grécko nie je potrebné zväčšiť kapacitu budúceho trvalého eurovalu, čiže Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM).

V stredu (22. februára) to povedal hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. "Postoj nemeckej vlády sa nezmenil, znamená to nie, nie je nutné zväčšiť veľkosť ESM nad úroveň 500 mld. eur," povedal hovorca vlády na pravidelnej tlačovej konferencii.

"S partnermi sa dohodlo, že v marci sa posúdi veľkosť," konštatoval s odkazom na decembrovú dohodu. Dodal zároveň, že podmienky na dlhopisových trhoch okrajových členov eurozóny sa odvtedy zlepšili. Hovorca nemeckej vlády sa takto vyjadril po tom, ako denník Le Monde v stredu zverejnil rozhovor s holandským ministrom financií Janom Keesom de Jagerom, v ktorom sa vyjadril, že pochybuje o schopnosti Grécka realizovať program založený na novej núdzovej pomoci. Šéf holandského rezortu financií pre denník povedal, že dočasný euroval, čiže Európsky fond finančnej stability (EFSF) by sa mal zlúčiť s trvalým Európskym mechanizmom pre stabilitu, aby sa zlúčila ich kapacita. "Sme ochotní spojiť tieto dva fondy, aby sme dosiahli kapacitu 750 mld. eur," konštatoval Jan Kees de Jager.

Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA

Čína je ochotná pomôcť riešiť dlhové problémy európskych krajín. V utorok 21. februára to uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Hong Lei.

"Podporujeme snahy EÚ o riešenie svojich dlhových problémov. Stále máme dôveru voči spoločnej európskej mene," povedal Hong. "Pokračujeme v spolupráci s EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF) v rámci našich možností, aby sme vytvorili spoločné úsilie o vyriešenie dlhovej krízy v eurozóne," dodal hovorca.

Už začiatkom februára vyjadril čínsky premiér Wen Ťia-pao záujem krajiny pomôcť štátom eurozóny dostať sa z dlhovej krízy. Peking podľa jeho slov zvažuje zvýšenie svojej účasti na záchranných fondoch, ktoré majú potlačiť dlhovú krízu v Európe. Čína vlastní devízové rezervy v celkovej hodnote 3,2 bil. USD, a často sa tak považuje za potenciálny zdroj financií potrebných na záchranu niektorých európskych krajín.

Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA

Ministri financií krajín eurozóny schválili v noci na utorok 21. februára druhý záchranný balík pomoci vo výške 130 miliárd eur pre krízou postihnuté Grécko.

S touto pomocou by sa malo zadlženie Grécka znížiť do roku 2020 zo súčasných 160 percent hrubého domáceho produktu na asi 121 percent. "Dosiahli sme dohodu o novom gréckom programe a o zapojení súkromného sektoru, čo povedie k významnému zníženiu dlhu Grécka," povedal po 13-hodinovom rokovacom maratóne luxemburský premiér Jean Claude Juncker.

Grécko čerpá od minulého roku finančnú pomoc vo výške 110 miliárd eur. Táto suma však nie je postačujúca na záchranu krachujúcej gréckej ekonomiky. Krajiny eurozóny sa preto dohodli na poskytnutí druhého záchranného balíku v hodnote 130 miliárd eur. Grécku totiž už v marci hrozil bankrot. Dohoda o druhom finančnom balíku je spojená s prísnymi podmienkami pre Atény.

Zdroj: SITA
Foto: SITA

Rozhodnutie o druhej pôžičke Grécku už nemožno odkladať.

Skonštatoval to minister financií Ivan Mikloš v pondelok 20. februára pred odchodom na rokovanie ministrov financií eurozóny do Bruselu. Gréci totiž potrebujú splácať svoj dlh, čo by bez medzinárodnej pomoci už v marci nezvládali. "Čas sa naplnil a je nevyhnutné prijať rozhodnutie," povedal Mikloš.

Zároveň zopakoval svoje vyjadrenia spred týždňa o podmienkach, ktoré je nevyhnutné pre súhlasné stanovisko naplniť. Základnou požiadavkou slovenskej strany je podľa neho pri rokovaniach to, aby sa nenavyšoval objem verejných zdrojov, ktoré majú na záchranu Grécka v rámci druhého úveru ísť, teda pôvodne dohodnutých 130 mld. eur. Na tejto sume by sa pritom formou záruk cez euroval malo podieľať aj Slovensko.

Z pohľadu gréckej strany je podľa Mikloša nevyhnutné zabezpečiť splnenie podmienok tak, aby bol grécky dlh v budúcnosti udržateľný, čo by znamenalo stabilizovanie verejného dlhu na úrovni zhruba 120 % hrubého domáceho produktu. "V prípade, že Grécko bude implementovať všetky prijaté opatrenia, dlh by mal byť udržateľný," konštatoval minister. Otázna je však kontinuita v reformách aj po gréckych parlamentných voľbách. Napriek prísľubu najväčších parlamentných strán v reformách pokračovať, nikto nevie situáciu po voľbách odhadnúť.

Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA

Európa musí podniknúť všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo bankrotu Grécka, vyhlásil francúzsky premiér Francois Fillon.

Avšak dodal, že niektorí predstavitelia nemeckej vlády s týmto názorom nesúhlasia. "Musíme urobiť úplne všetko, aby sa zabezpečilo, že Grécko nezbankrotuje. Malo by to dramatické následky pre samotných Grékov a aj pre Európanov," povedal pre rozhlasovú stanicu RTL. Na otázku, či sa tento názor líši od nemeckého, Fillon povedal: "Nerozchádzame sa v názore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá s nami úplne súhlasí. Z nemeckej strany však niekedy počúvame hlasy s odlišným názorom... v rámci nemeckej vlády."

Gréci sa podľa Fillona zaviazali k dôležitým reformám a Európania preto musia dodržať svoje záväzky. "Zahrávať sa s bankrotom Grécka je veľmi nezodpovedné," dodal Fillon.

Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA

Viac o finančnej kríze

Eurogroup o Grécku rozhodne v pondelok

News image

Šéf skupiny ministrov financií eurózony (Eurogroup) Jean-Claude Juncker po trojhodinovej telekonferencii ministrov vyhlásil, že v rokovaniach o uvoľnení druhej mimoriadnej pomoci pre Grécko nastal pokrok, hoci veľa detailov neposkytol. Dal jasne najavo, že niektoré otázky zostali otvorené a uviedol, že konečné rozhodnutie očakáva v pondelok. V stanovisku po skončení konferencie uviedol, že Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia (EK) dokončili správu o udržateľnosti gréckeho dlhu a tzv. trojka ju predložila ministrom financií 17-členného bloku. V stanovisku sa ...

Finančná kríza | Štvrtok, 16 Február 2012

Čítať viac

Nechcú ich

News image

Mnohé členské krajiny eurozóny už nechcú Grécko medzi sebou, nazdáva sa grécky minister financií Evángelos Venizélos. Vyjadril sa tak krátko pred stredajším (15. februára) rokovaním ministrov financií krajín používajúcich spoločnú európsku menu, ktorí majú debatovať o ďalšej pomoci pre krachujúcu juhoeurópsku krajinu. Podľa Venizélosa je však takýto postoj "zahrávaním sa s ohňom". Podľa neoficiálnych informácií sa jeho výčitka týka najmä skeptických postojov vlád v Nemecku, Holandsku, Fínsku.Šéf gréckeho rezortu financií sa taktiež vyjadril k iniciatíve prezidenta Károlosa Papoúliasa, ktorý sa ...

Finančná kríza | Streda, 15 Február 2012

Čítať viac

Atény podmienky splnia

News image

Grécko podľa jeho ministra financií Evángelosa Venizélosa splnilo prevažnú časť svojich záväzkov v záujme získania balíka núdzovej pomoci od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF). Zostávajúce otázky Atény vyriešia do začiatku stredajšej večernej telekonferencie ministrov financií eurozóny, vyhlásil šéf gréckeho rezortu financií. "Zostáva iba niekoľko otázok, ktoré sa úplne vyriešia do začiatku telekonferencie Euroskupiny, ktorá je naplánovaná na 18:00 gréckeho času (17:00 SEČ)," povedal Venizélos novinárom v Aténach. Zároveň sa posťažoval na to, že niektorí predstavitelia menovej únie "sa zahrávajú ...

Finančná kríza | Streda, 15 Február 2012

Čítať viac

Maďarsko na zozname

News image

Európska komisia (EK) umiestnila Maďarsko medzi štyri európske krajiny s "najslabšou pozíciou v zmysle ekonomickej stability", napísal v utorok 14. februára hospodársky denník Napi Gazdaság. Komisia je presvedčená, že na zlepšenie ekonomickej situácie je potrebné zaviesť okamžité reformy. Experti zostavili zoznam na základe 10 makroekonomických ukazovateľov a nachádzajú sa na ňom okrem Maďarska aj Cyprus, Taliansko a Španielsko. Na zozname krajín, ktoré potrebujú monitorovanie, sa nachádzajú Francúzsko, Belgicko, Británia, Belgicko, Slovinsko a Bulharsko. Zoznam m...

Finančná kríza | Utorok, 14 Február 2012

Čítať viac

Schválili úsporné opatrenia

News image

Grécki poslanci v nedeľu 12. februára vo večerných hodinách schválili novú sériu úsporných opatrení, ktoré sú podmienkou na získanie ďalšej časti záchranného úveru vo výške 130 miliárd eur. Obyvatelia sa však proti reformám búria a na protest proti nim vyšlo do ulíc Atén a Solúna asi 100-tisíc demonštrantov. Polícia musela zasahovať ešte pred samotným hlasovaním a voči násilným demonštrantom použila slzotvorný plyn. V centre Atén výtržníci podpálili desať budov a nepokoje si podľa mi...

Finančná kríza | Pondelok, 13 Február 2012

Čítať viac
-
+
5
Hore na začiatok