Banky sa v tichosti pripravujú na začiatok obchodovania s novou gréckou menou.

Niektoré banky zo svojich systémov nikdy drachmu nevymazali po tom, ako Grécko pred viac ako desaťročím prijalo euro a budú pripravené na rýchlu zmenu, ak dlhové problémy donútia krajinu opätovne zaviesť národné bankovky a mince. Od rozpadu Sovietskeho zväzu, po ktorom sa zrodili také meny ako estónska koruna a kazašský tenge, až po zavedenie eura, majú banky dostatok praxe na prípravu svojich systémov, aby sa vyrovnali so zmenou. Plánovanie v úzadí prebieha odvtedy, ako v roku 2009 v Grécku vypukla európska dlhová kríza, povedal Hartmut Grossman z firmy ICS Risk Advisors, ktorá pracuje pre banky na Wall Street.

"Veľa podnikov, hlavne v Európe ale tiež tu, to skúmajú dlhý čas," povedal Grossman. EÚ hovorí, že si želá, aby Grécko zostalo v menovej únii, a prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Gréci si chcú euro ponechať. V nedeľu však dali hlasy stranám, ktoré odmietajú núdzovú pomoc zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF), čo budúcnosť Grécka v eurozóne opäť spochybňuje. Pre samotné Grécko by to určite nebol problém. Centrálna banka krajiny má nástroje na tlačenie bankoviek a razenie mincí, pričom eurobankovky tlačí, odkedy v roku 2001 do menovej únie vstúpila.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto

Slovensko bolo úspešné v ďalšom súdnom konaní v boji o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol, a.s.

Na tento minoritný podiel si nárokuje právo východoslovenský podnikateľ Ignác Ilčišin. Bratislavský okresný súd totiž rozhodol o tom, že zhromaždenie zorganizované Ignácom Ilčišinom v apríli 2009 v rekreačnom stredisku Vinné jazero nebolo mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti Transpetrol a uznesenia prijaté na tomto zhromaždení nie sú uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia Transpetrolu.

“Ide o ďalšie zo série rozhodnutí slovenských súdov, ktoré potvrdzuje, že spoločnosti a osoby združené okolo Ignáca Ilčišina nemajú postavenie akcionárov spoločnosti Transpetrol,“ uviedol minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Na základe uznesení prijatých na Vinnom jazere, ktoré Ignác Ilčišin a s ním spolupracujúce subjekty zavádzajúco vydávali za uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia Transpetrolu, vystupoval východoslovenský podnikateľ ako predseda predstavenstva slovenského prepravcu ropy.

Po tomto rozhodnutí súdu je podľa ministra riziko ďalšieho ohrozenia pozície štátu ako jediného akcionára v Transpetrole opäť menšie. “Rozhodnutie súdu je veľmi dôležité z hľadiska právnej istoty štátu ako akcionára Transpetrolu, ako aj Transpetrolu samotného,“ zdôraznil Malatinský. Ministerstvo hospodárstva, aj Transpetrol sa vzdali odvolania proti rozsudku a rozsudok v dohľadnej dobe nadobudne právoplatnosť.

Niekoľkoročný boj štátu s východoslovenským podnikateľom Ignácom Ilčišinom o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol sa však neskončil. Vo februári tohto roku rezort hospodárstva informoval, že s kauzou priamo súvisí niekoľko desiatok súdnych sporov. Žalovanou stranou v týchto sporoch je viacero štátnych inštitúcií. V poslednom období vyhral štát v spomínanej kauze viacero dôležitých súdnych sporov.

Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto