Slovenská vláda sa podľa opozičnej strany vydala úplne opačnou cestou, ako napríklad Švédsko, ktoré už oznámilo znižovanie daní, či Nemecko, ktoré o tom uvažuje. Slovensko podľa SDKÚ-DS naopak ruší pružnosť trhu práce, zhoršuje prostredie pre tvorbu nových pracovných miest a namiesto úspor rozhadzuje milióny pre vybraných podnikateľov. "Slovensko budú obchádzať všetky veľké a zaujímavé investície a tie ktoré tu sú, budú hľadať svoje nové pôsobiská," upozorňuje na možné dopady zrušenia rovnej dane poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.

Predstavitelia SDKÚ zároveň upozorňujú, že vláda po zvýšení daní nemusí do rozpočtu získať toľko prostriedkov, koľko si naplánovala. Strana podľa Ľudovíta Kaníka bude v parlamente bojovať proti zrušeniu rovnej dane, keďže tento krok môže priniesť spomalenie hospodárskeho rastu, rast nezamestnanosti a zhoršenie životnej úrovne občanov. Kabinet Roberta Fica by mal podľa Kaníka namiesto zvyšovania daní hľadať úspory v zle nastavenom sociálnom systéme, kde by sa podľa jeho slov dali ušetriť stovky miliónov eur.

O novele zákona o dani z príjmov, na základe ktorej sa s účinnosťou od začiatku budúceho roka zavedú viaceré zmeny v daňovej oblasti, budú poslanci NR SR rokovať v prvom čítaní na začínajúcej schôdzi. Ministerstvo financií v novele pripravilo napríklad obmedzenie možnosti uplatnenia 40-percentných paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne, či zrušenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností. Rovnako rezort pripravil aj zvýšenie sadzby dane z príjmov pre právnické osoby na 23 %. V prípade fyzických osôb sa má uplatňovať 19-percentná sadzba zo základu dane do výšky 176,8-násobku platného životného minima a pri základe dane presahujúcom túto hranicu až 25-percentná sadzba dane.

Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA

Daňoví hriešnici, ktorí nezaplatia daň alebo poistné v plnej výške, by mali dostať novú motiváciu vyrovnať svoje nedoplatky a vyhnúť sa tak odsúdeniu.

Poslanci Národnej rady SR Anton Martvoň a Daniel Duchoň (obaja Smer-SD) pripravili v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti pozmeňujúci návrh, ktorým chcú rozšíriť možnosti inštitútu účinnej ľútosti. Ten sa dnes využíva pri viacerých trestných činoch, v oblasti porušovania daňových a poistných povinností však len v prípade neodvedenia alebo nezaplatenia dane alebo poistného. Po novom by mal dostať takúto možnosť aj ten, kto daň alebo poistné skráti, teda nezaplatí v plnej výške. Pravidlo by platilo rovnako ako pri nezaplatení dane.

Ak by človek, ktorý daň alebo poistné skrátil, najneskôr deň po oboznámení sa s výsledkom vyšetrovania oľutoval a zaplatil dlžnú sumu, vyhol by sa odsúdeniu. "Keďže je štát v zložitej finančnej situácii, tak chceme dosiahnuť, aby sa do štátnej kasy dostalo čo najviac peňazí, ktoré by sa mali na daniach riadne vybrať. Okrem toho môže dôjsť k skráteniu dane alebo poistného aj účtovnou chybou, takže chceme dať takým ľuďom možnosť odčiniť ju bez vážnych následkov,"vysvetlil poslanec Martvoň.

V návrhu je aj poistka, aby inštitút účinnej ľútosti nemohli zneužívať špekulanti. Využiť by sa mohol len u takých páchateľov, ktorí neboli za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutí, alebo trestne stíhaní. "Snažíme sa predísť tomu, aby ten, kto pravidelne neplatí dane, nemohol napríklad každé tri mesiace v prípade odhalenia tohto deliktu svoje konanie oľutovať a vyhnúť sa tak trestu," uviedol Martvoň. Ďalším zámerom návrhu je snaha nerozširovať počet odsúdených vo väzniciach, čo zvyšuje náklady štátu. Martvoň chce ustanovenie presadiť do trestného zákona nepriamo prostredníctvom novely zákona o registri trestov.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto

Odborári sa mali stretnúť s ministrami školstva, financií a práce začiatkom októbra. Doteraz stretnutie nebolo. Minister financií Peter Kažimír v stredu 3. októbra uviedol, že rokovať budú zrejme na budúci týždeň v utorok. Viackrát už ale zopakoval, že v tomto momente sú požiadavky na zvyšovanie miezd nereálne. Situácia v rozpočte je napätá a dôležité je udržať deficit pod tromi percentami. Minister školstva Dušan Čaplovič zatiaľ nechce konkretizovať návrhy z ich dielne. "Všetko sa rozhodne na rokovaniach, nie na ulici," zdôraznil.

Štrajk učiteľov podporujú aj radikálnejšie Nové školské odbory, ktoré navrhli OZPŠaV podpísanie dohody o spolupráci. Zatiaľ však k veľkému spájaniu odborárov nedošlo. "My sme nemohli takúto dohodu podpísať, pretože o akomkoľvek podpisovaní dohody rozhoduje najvyšší orgán, rada zväzu," povedal Ondek.

Najmasovejší štrajk zamestnancov v školstve v novodobej histórii Slovenska sa uskutočnil 13. septembra. Zatvorených zostalo približne 86 percent základných a takmer 70 percent stredných škôl. Odborári chcú presadiť už od budúceho roka zvýšenie tarifných platov učiteľov i nepedagogických zamestnancov minimálne o 10 percent. Odbory požadujú aj zvýšenie rozpočtu pre školstvo, a to každoročne minimálne o 100 miliónov eur. Považujú za kľúčové, aby štát prispieval na školstvo šiestimi percentami HDP.

Zdroj: SITA
Foto: SITA

Ustanovenia nového zákona by sa mali uplatňovať aj mimo územia Slovenska na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plnením uskutočneným na území SR, pričom odovzdávajúci alebo príjemca majú na Slovensku trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.

Ministerstvo však ustanovilo aj výnimky zo zákona pre vymedzené platby. Tie by sa mali týkať prípadov, kde je jedným z účastníkov štát alebo iný verejný orgán. Malo by ísť napríklad o dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona. Rovnako by sa výnimka mala vzťahovať aj na prípady, kedy je pre výnimku závažný dôvod, ako napríklad hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu. Výnimka by mala platiť aj pre platobné služby, poštový platobný styk či pre spracovanie alebo prepravu hotovosti a zmenárenskú činnosť.

V zákone sú stanovené aj sankcie za porušenie zákazu odovzdať platbu v hotovosti prevyšujúcu limit na strane platcu i porušenie zákazu prijať platbu v hotovosti na strane príjemcu. Výšky sankcií sa navrhujú pri fyzických osobách v sume do 10 000 eur a pri fyzických osobách podnikateľoch a pri právnických osobách v sume do 150 000 eur.

Návrh zákona o obmedzení platieb v hotovosti predstavuje jedno z opatrení v rámci druhej etapy boja proti daňovým podvodom. Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 schválil kabinet Roberta Fica koncom mája tohto roku.

Zdroj: SITA
Ilustračné foto: SITA

Zástupcovia vlády sa v pondelok(24.9.) so zamestnávateľmi a odborármi opätovne nedohodli na zvýšení minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka.

Ako po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR uviedol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, o výške minimálnej mzdy tak rozhodne vláda. Rezort práce a sociálnych vecí navrhuje, aby sa minimálna mzda od začiatku budúceho roka zvýšila zo súčasných 327,2 eura na 337,70 eura. "Som presvedčený, že vláda bude mať záujem môj návrh akceptovať," povedal.

Záujmom rezortu práce a sociálnych vecí podľa Richtera je, aby pomer medzi priemernou mzdou a minimálnou mzdou neklesol pod 40 percent. "Mal som záujem, aby som túto kvótu udržal," povedal šéf rezortu práce a sociálnych vecí. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka upozornil na to, že už samotný konsolidačný balíček vlády zásadným spôsobom zhorší podnikateľské prostredie. Rast minimálnej mzdy pritom podľa Machunku zhorší pozíciu u dlhodobo nezamestnaných ľudí. Spýtal sa ministra financií Petra Kažimíra, ako bude zostavovať rozpočet na budúci rok, ak bude na Slovensku 15-percentná miera nezamestnanosti. "Zamestnávatelia každý rok hovoria, že to spôsobí vyššiu nezamestnanosť," reagoval šéf rezortu financií. Riešením je podľa Kažimíra zníženie odvodového zaťaženia pre zamestnancov s nízkym príjmom.

Od začiatku tohto roka vzrástla minimálna mzda z 317 eur na 327,2 eura, čo bol nárast o 3,2 %. Bývalá vláda Ivety Radičovej tak najnižšie mzdy na rok 2012 zvýšila v rovnakej miere, ako na rok 2013 navrhuje najnižšie zárobky zvýšiť rezort práce a sociálnych vecí pod vedením Jána Richtera. Tohtoročné zvýšenie minimálnej mzdy o 3,2 % kopírovalo mieru rastu priemernej mzdy na Slovensku v roku 2010. S takouto úpravou najnižších zárobkov vlani nesúhlasili odborári, ktorí žiadali zvýšiť minimálnu mzdu od začiatku januára tohto roka o 4,1 %. Zamestnávatelia pritom požadovali, aby sa najnižšie zárobky v tomto roku ponechali na úrovni 317 eur.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto:SITA