Štvrtok, 17. apríl 2014 Meniny majú: Dnes: Rudolf Zajtra: Valér
         Bratislava 9°C         Tatry 2°C         Košice 10°C

Exkluzívny rozhovor so slovenským hokejistom Zdenom Chárom

S hokejom začínal v Trenčíne. Pre jeho vysokú postavu mal problémy presadiť sa medzi svojimi rovesníkmi a veľké šance mu nedávala ani prevažná časť vtedajších trénerov DUKLY. Jeho to ale neodradilo, ba práve naopak. Neustále podceňovanie a nedôvera v jeho schopnosti v ňom vypestovala niekoľko vlastností, ktoré ho priviedli nielen do NHL, ale aj na jej vrchol. Obrovská vôľa, chuť trénovať, túžba dokázať svojmu okoliu, že ak človek veľmi chce, dokáže sa presadiť aj cez nepriazeň osudu.

Cez žiakov, dorast a juniorov „B“ prestúpil do Sparty Praha, odkiaľ ho v roku 1996 draftovali na odporúčanie vtedajšieho skauta Karla Pavlíka v treťom kole NY Islanders. V tom čase  už meral 205 cm a vážil 118 kg.

V NHL pôsobil v kluboch NY Islanders, Ottawa Senators a Boston Bruins. V poslednom menovanom klube pôsobí do teraz v zodpovednej úlohe kapitána tímu.

V roku 2009 získal prestížnu cenu „Norris Trophy“, pre najlepšieho obrancu NHL. Pri vyhlasovaní víťazov v Las Vegas poďakoval len trom ľuďom zo Slovenska. Prvým bol jeho otec (bývalý reprezentant v zápasení), druhým Ján Gajdošík (skaut NY Rangers) a tretím jeho juniorský tréner Jindřich Novotný.

Štyri krát hral zápas All Stars Game NHL, dvakrát bol vo výbere All Stars NHL. Je reprezentantom SR a získal striebornú medailu na MS v Petrohrade.


Prinášame vám exkluzívny

rozhovor so

slovenským hokejistom

hrajúcim v NHL v obrannej línii

Zdenom Chárom.



Kedy si sa dostal k športovaniu?

Narodil som sa v Trenčíne a jedného dňa náš sused, ktorý bol ľadárom na zimnom štadióne povedal otcovi, aby ma zobral na „zimák“! mal som asi 4 roky, keď som si po prvý krát obul korčule a začalo ma to baviť, hoci tie začiatky boli po pádoch aj bolestné. Chcel som však športovať.

Ťahalo ťa to aj k iným športom?

Samozrejme že áno. Otec bol bývalý československý reprezentant v zápasení a tak som veľa času strávil v telocvični na žinenke. Okrem toho som holdoval aj bicyklu a absolvoval som veľa cyklistických pretekov. Napokon však predsa zvíťazil hokej. Chcem však zdôrazniť, že tá pestrosť športov mi pomohla práve pri hokeji.

Je o tebe známe, že si mal dosť ťažkú cestu na výslnie, keďže v mladosti ti permanentne hádzali pomyselné polená pod nohy. Napriek tomu, na ktoré obdobie z pôsobenia v mládežníckych kategóriách v Trenčíne si spomínaš najradšej?

Určite to bol rok, keď som hral v „B“ družstve staršieho dorastu Dukly Trenčín. Boli sme v podstate na hokejový odstrel a všetci nás odpisovali, avšak práve to z nás urobilo výbornú partiu, na ktorú sa nedá zabudnúť.

V minulej sezóne si dosiahol jeden z najväčších športových vrcholov, keď si získal „Norrisovú trofej“ pre najlepšieho obrancu NHL. Bola to tvoja túžba v období, keď si začínal v NHL?

Prvoradou snahou bolo udržať sa v mužstve a postupne sa presadzovať. Keď sa mi to podarilo, dával som si stále vyššie méty. Pri prvej nominácii na Norris trophy som bol nesmierne šťastný, avšak po tretej som už chcel v ďalšej sezóne vyhrať. Pri jej získaní som mal tie najkrajšie pocity, veď nám vyšla sezóna aj z tímového pohľadu a cena pre najlepšieho obrancu NHL je nielen krásny pocit, ale i snaha tento zážitok ešte zopakovať samozrejme vyhrať aj Stanleyho pohár.

Nová sezóna klope na pomyselné ľadové dvere, avšak vráťme sa k tej predchádzajúcej. Ako by si ju zhodnotil z pohľadu hráča NHL i reprezentanta SR?

Po predchádzajúcej úspešnej sezóne bol v tej uplynulej vyvíjaný pomerne veľký tlak a mnohí nás pasovali za favoritov. Myslím si, že sme jej úvod celkom nezvládli a stratili sme pomerne dosť bodov. Potom keď sme sa rozbehli, prišli viaceré zranenia, došlo k zmenám v jednotlivých formáciách a prestalo sa dariť dovtedy prvému brankárovi, ktorý sa ocitol na lavičke. Sezóna bola z hľadiska našich výkonov v základnej časti dosť kolísavá. Určitým „vykúpením“ bola prestávka a účasť na olympiáde. Po nej sme začali hrať oveľa agresívnejšie, začalo sa viac dariť a ťahali sme to až do play off. Tam sme v 1.kole napriek tomu, že nám pre zranenia chýbali niektorí hráči zo základnej zostavy, vyradili Buffalo. V 2.kole proti Philadelphii sme to mali veľmi dobre rozohraté. Viedli sme 3:0 na zápasy. Prišli však zranenia ďalších hráčov a zrazu sa stalo to, čo história NHL pamätá raz či dva krát, sériu sme prehrali 3:4. Takže veľké sklamanie. Keď beriem do úvahy, že z našej konferencie vypadli Washington, Pittsburgh, Buffalo i New Jersey a o ďalší postup hrali spodné štyri mužstvá, cesta do finále bola naozaj otvorená a preto je veľká škoda, že sa nám to nepodarilo. Čo sa týka reprezentácie, olympiáda je vrcholom pre každého športovca. Myslím si, že turnaj sme tiež začali dosť vlažne, ale postupne sme sa dostali do super formy a porazili sme silných a kvalitných súperov. Perfektne sme to mali proti Fínsku, prišli vylúčenia, oni vyrovnali, potom sme dostali ďalší gól, v závere sa to ťažko doťahovalo a navyše sa od nás odvrátilo šťastie, keď sme nastrelili tyčku... Takže dve veľké sklamania v uplynulej sezóne.

Hokejoví odborníci i priaznivci ťa považujú  za „Železného muža“ najmä preto, že hrávaš neraz so zranením ako naposledy so zranenou rukou, či prstom. Napokon po sérii play off vyšlo najavo, že si mal aj ďalšie zranenia. O čo išlo konkrétne a ako je to s ich liečením?

Ešte v predchádzajúcej sezóne ma i tej uplynulej pobolievalo rameno a veľké problémy som mal s prstom. Ktorý ani teraz nevyrovnám a následky budem mať do konca života. To však prináša vrcholový šport a preto si nesťažujem, pretože to patrí k sebe, i keď by nemuselo. Navyše mám i športový pruh – prietrž a je len otázka času, koľko záťaže to ešte vydrží. Zatiaľ som sa snažil operácii vyhnúť. Môžem však povedať, že je to najmä pri niektorých pohyboch na ľade dosť bolestivé, pretože ten brušný sval je natrhnutý. Mal som tiež ďalšie menšie zranenia a počas sezóny mi operovali nos, keďže som ho mal na 4 miestach zlomený vrátane jeho otvorenej zlomeniny.

Na verejnosť prenikli informácie, že rokuješ s Bostonom o novej zmluve. Aká je skutočnosť?

Zatiaľ sme sa s manažérom iba dohodli, že konkrétne budeme hovoriť v priebehu tohto mesiaca.

Aké športové ciele si kladieš do budúcnosti?

Tak ako každý hráč v NHL, tak i ja by som veľmi rád vyhral Stanley cup. To je pre mňa priorita číslo 1. Budem sa o jeho získanie usilovať zo všetkých síl a dúfam, že sa mi to niekedy podarí. Či už ako kapitánovi, alebo hráčovi, to uvidíme. Určite by to bolo krásne zdvihnúť ho ako kapitán.

Ktorá vlastnosť ťa najviac charakterizuje?

Asi pevná vôľa. Vždy som bol drič a aby som ním mohol byť, musím mať neskutočne pevnú vôľu. Dokázať si odpustiť niektoré veci, to ja asi ťažko dokážem. Vždy som bol poctivý v tréningoch už od žiaka a vydržalo mi to doteraz. Inak nemožno myslieť na najvyššie méty.

Máš svoj predzápasový rituál?

Veľký dôraz kladiem na dôkladnú rozcvičku a na maximálnu prípravu po fyzickej i mentálnej stránke tak, aby som mohol podať taký výkon, ktorý pomôže môjmu mužstvu vyhrať.

Patríš k hráčom, ktorí ochotne reprezentujú SR. Môžu s tebou naďalej rátať zostavovatelia národného tímu a rovnako tak sa tešiť priaznivci, že budeš obliekať reprezentačný dres?

Pokiaľ budem zdravotne v poriadku a klubové povinnosti mi to dovolia, vždy rád prídem a pomôžem v reprezentačnom drese dostať sa nášmu hokeju čo najvyššie.

Čo pre teba znamenalo získanie ocenenia Zlatý puk 2010 pre najlepšieho obrancu?

Je to veľmi pekné ocenenie za túto sezónu. Som veľmi rád, že som ju získal, pretože konkurencia v tejto kategórii bola naozaj veľká. Poďakovať by som chcel aj svojím spoluhráčov v reprezentácii i Bostone. Taktiež mojej rodine za podporu. Bez ich pomoci by som túto cenu nezískal, takže cena Zlatý puk patrí aj im!


Ako si po sezóne trávil dni voľna?

Hneď po sezóne som zostal ešte dva týždne v Bostone, kde som musel absolvovať rôzne vyšetrenia a konzultácie s lekármi o možnostiach operácie. Napokon sme sa rozhodli tieto nerobiť a radšej počkať. Chvíle oddychu som trávil aj na Floride, kde som sa v rámci rehabilitácie dával fyzicky dohromady a bol som rád, že som mohol s rodinou tráviť voľný čas, ktorého je cez sezónu veľmi málo.

V tomto období už naplno trénuješ. O tebe je známe, že ešte pred odchodom do NHL si svoje tréningové dávky konzultoval v predzápasovom období so svojim otcom, bývalým olympijským reprezentantom. Pokračuje ešte táto spolupráca?

Naša spolupráca pokračuje, avšak počas pôsobenia v NHL som si už urobil niektoré tréningové plány a ich dĺžky sám. Napriek tomu to obaja radi a do hĺbky konzultujeme, veď každá rada staršieho, ale najmä od otca ako bývalého vrcholového športovca príde vhod. Momentálne sa snažím byť čo najlepšie pripravený a preto driem na plné obrátky, aby som dostal do seba čo najviac energie a fyzických síl. Veď sezóna je dlhá a vysoká výkonnosť mi musí vydržať čo najdlhšie.

V minulosti si sa viac krát zúčastnil Tour de France aj Giro d´Italia. Známi je tvoj výstup na Kilimandžaro. Plánuješ aj v zostávajúcej časti leta podobnú akciu?

Určite nie, pretože som neskutočne zaneprázdnený. V prvom rade sú to náročnejšie tréningy, chcem byť tiež s rodinou a potrebujem si dať do poriadku niektoré osobné veci. V budúcnosti nevylučujem možnosť zopakovať si „Giro“ a samozrejme aj určité dobrodružstvo k tomu.

Čo odkážeš priaznivcom hokeja na Slovensku?

Všetkých ich pozdravujem, ďakujem im všetkým za podporu. Určite sa všetci tešíme na budúci rok, keď budú majstrovstvá sveta. Ja verím, že všetko dobre dopadne. Chcem im poďakovať za to, že fandia a že stoja za nami.

Ak by si mohol niečo vo svojom živote zmeniť, čo by to bolo?

Nič. Všetko by som nechal tak, ako to je, tak to má byť. Ja naozaj neľutujem nič, čo som si možno odtrpel, keď som bol mladší, to k tomu patrí. Naozaj ako sa hovorí, čo nás nezabije, urobí nás silnejšími. Ja by som nič nemenil, ja som naozaj spokojný, že mám super krásnu zdravú rodinu a kamarátov, ktorých mám a že môžem robiť to, čo robím. Ja milujem hokej, mám preto obrovskú vášeň a mám zdravú rodinu, zdravých rodičov, to je pre mňa to dôležité, pár kamarátov s ktorými si môžem sadnúť a porozprávať sa. Ja k životu veľa nepotrebujem, naozaj ja som v týchto veciach veľmi skromný.

 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa ďalších úspechov! :-)


Zdroj: EP

Rozhovor viedol: Jindro Novotný

Foto: Štartfoto Ján Súkup, Jakub Súkup, TASR

Hore na začiatok