Na prezidentský post bude pravdepodobne kandidovať aj kardiochirurg Viliam Fischer.

"Začínam to myslieť vážne," uviedol Fischer. Autor prvej transplantácie srdca na Slovensku sa neplánuje uchádzať o podporu žiadnej z politických strán. "Budem občiansky kandidát," dodal.

Fischer sa teraz podľa vlastných slov chce poradiť s priateľmi, ktorí už v politike "voľačo preskákali". "Naháňanie hlasov nie je moja parketa," vysvetlil kardiochirurg. So zberom podpisov chce začať Fischer na jeseň.

Elitný lekár sa angažuje aj vo futbale, začiatkom tisícročia bol napríklad predsedom správnej rady Slovana Bratislava. V deväťdesiatych rokoch mal blízko k ĽS-HZDS.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto

Nikto zatiaľ podľa expremiérky Ivety Radičovej neponúkol alebo nepredostrel hodnotovú novú koncepciu pravice, napriek jej štiepeniam.

Ako povedala Radičová, v opozícii to je čas na to, aby si politické strany robili „poriadok“ vo vlastných radoch, ale je to už príliš dlho. „Zatiaľ ten výsledok je výsledkom odchodov a vytvárania niečoho, čo zatiaľ neviem nazvať. V štandardných demokraciách je úplne normálne, že v rámci politickej strany sú platformy. Tie dlhodobo pôsobia. V primárkach sa z rôznych platforiem členovia uchádzajú o predsedníctvo politickej strany. U nás platforma znamená rovno odchod,“ povedala s tým, že zatiaľ nečíta závan spojenia v rámci spoločného hodnotového zázemia.

Radičová nepostrehla v pravici medzi novými stranami nový hodnotový systém. „V čom bude nová pravica nová? Máme nejaký nový hodnotový systém, ktorý označujeme slovíčkom pravica? Stále sme medzi hodnotami a občan sa medzi nimi rozhoduje,“ konštatovala. Na jednej strane je podľa nej hodnota uprednostňovania súťaže, na druhej strane spolupráca medzi hodnotami a priestoru na vlastnú sebarealizáciu, verzus odstraňovanie veľkých sociálnych nerovností, respektíve hodnoty sociálnej rovnosti. „To stále je tu k dispozícii a neviem, že by sa v základoch niečo principiálne posunulo alebo zmenilo, ak nehovoríme o drobných modifikáciách v rámci konkrétnych riešení. Ale hodnotovo sú to tie isté systémy,“ povedala.

Bulharský prezident Rosen Plevneliev poveril nominanta socialistov, nestraníka Plamena Orešarského zostavením novej vlády.

Stalo sa tak po tom, ako expremiér Bojko Borisov, ktorého strana zvíťazila v aprílových voľbách, poverenie odmietol. Borisov, líder hnutia Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), sa zároveň ospravedlnil "miliónu svojich voličov" so slovami, že "neexistuje spôsob, ako by náš návrh prešiel parlamentom". Zvyšné tri parlamentné strany totiž rokovať s jeho stranou odmietli. Nový kabinet pod vedením bývalého ministra financií Orešarského sa bude môcť oprieť o podporu strany zastupujúcej práva tureckej menšiny a ráta sa taktiež s tichou podporu nacionalistickej strany Ataka. Parlamentu by mal byť predstavený v utorok. Jeho cieľom bude zastaviť stúpajúcu nezamestnanosť a najmä naštartovať ekonomiku. Už teraz sa však špekuluje, ako dlho nový kabinet vydrží pri moci.

Borisov a jeho pravicový kabinet odstúpili 20. februára v reakcii na celonárodné protesty proti chudobe, nezamestnanosti, vysokým cenám energií a korupcii. Strana GERB v predčasných voľbách napriek tomu zvíťazila, hoci s výrazne nižším počtom kresiel, ako mala doteraz. Podľa Borisova to spôsobili obvinenia zo snáh falšovať hlasovanie, čo jeho stranu údajne stálo až šesť percent. Výsledky volieb chce preto napadnúť na ústavnom súde so žiadosťou o ich zrušenie.

Konečné výsledky volieb ukázali, že Strana GERB získala 97 parlamentných miest, socialisti 84, strana tureckej menšiny 36 a nacionalisti 23.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto

Dve najsilnejšie politické strany na Islande v stredu (22.5.) oznámili dohodu o vytvorení novej vlády.

Jej predsedom bude iba 38-ročný líder Strany pokroku Sigmundur Davíd Gunnlaugsson, ktorého koncom apríla poveril zostavením novej vlády prezident Ólafur Ragnar Grímsson. Predseda Nezávislej strany 43-ročný Bjarni Benediktsson, ktorého hnutie aprílové parlamentné voľby vyhralo, bude ministrom financií.

V programe vlády, ktorá sa v 63-člennom parlamente bude môcť oprieť o podporu 38 poslancov, sa uvádza, že krajina preruší prístupové rokovania s EÚ. Ich pokračovanie totiž vláda podmieňuje úspešným referendom, v ktorom sa Islanďania majú vyjadriť k potenciálnemu členstvu v bloku. Euroskeptické názory oboch strán, ktoré boli pri moci od roku 1995 až takmer do vypuknutia finančnej krízy, zdieľa podľa aktuálnych prieskumov aj väčšina Islanďanov.

Island v roku 2008 tvrdo postihol kolaps prebujneného bankového sektora, čo otriaslo politickou scénou a zbavilo moci pravicu. Nová vláda v reakcii na krízu požiadala o členstvo v EÚ, no prístupový proces odvtedy nepokročil. Verejnosť navyše pre súčasné problémy únie vidí iba málo pozitív vstupu do 27-členného bloku. Ostrov v Atlantickom oceáne s približne 320-tisíc obyvateľmi má totiž s EÚ dohodu o voľnom obchode a taktiež je súčasťou schengenského priestoru voľného pohybu osôb a tovaru.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto