Minister školstva Dušan Čaplovič chce meniť kreditový systém pre učiteľov, pomocou ktorého si kurzami a školeniami môžu prilepšiť k platu. Získané kredity odoberať nemieni, ale chce nastaviť systém tak, aby bol kvalitnejší.

Kreditový systém chce výraznejšie orientovať k atestáciám. Čaplovič chce zmeniť aj počty vybraných akreditovaných pracovísk, kde si môžu učitelia zabezpečiť kredity. "Niektorí to absolvujú, ani tam nemusia chodiť a dostanú tie kredity. Je to vyslovene formálne," doplnil. Najlepšie kredity sa podľa neho môžu získavať priamo v školskom sektore. "Dať možnosť našim školám aj takýmto spôsobom si privyrobiť, aby povedzme či už vysoké školy alebo stredné školy zabezpečovali tento vzdelávací program pre našich učiteľov," povedal minister.

Učitelia majú možnosť prilepšiť si k platu absolvovaním dodatočného vzdelávania v rámci kurzov či školení. Za ne získavajú kredity a za každých 30 kreditov si k platu prilepšia o šesť percent, maximálne o 12 percent. Príplatok dostávajú sedem rokov po absolvovaní kurzov či školení, ktoré poskytujú rôzne súkromné spoločnosti, školy, či Metodicko-pedagogické centrum. Čaplovičov predchodca Eugen Jurzyca učiteľom prisľúbil, že príplatky za získané kredity im zostanú natrvalo.

Minister zatiaľ ponechal sedemročnú platnosť kreditových príplatkov do 1. januára 2015 a avizoval zmeny celého kreditového systému. "Ja si myslím, že ak niekto, ako v medicíne, získa atestáciu, prvú, druhú alebo ďalšie odborné vzdelanie, tak by to malo platiť, malo by to byť trvalé," povedal Čaplovič. Chce však zmeny, aby systém získavania kreditov nebol formálny, ale smeroval k ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov. Zmeny chce konzultovať s učiteľskou obcou a reprezentatívnymi organizáciami v školstve. "Aby sme si tu na Slovensku nevytvárali Potemkinove dediny," dodal. Zmeny má obsahovať pripravovaná novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.

Podľa analytičky pre vzdelávanie z portálu Nové školstvo Zuzany Zimenovej by sa v prvom rade mali urobiť profesijné štandardy učiteľského povolania, bez ktorých nemá vonkoncom zmysel kreditový systém. "To je to, čo má vedieť učiteľ začínajúci, čo má vedieť učiteľ s praxou, čo má vedieť učiteľ s prvou atestáciou, s druhou. To znamená, ako sa od seba odlišujú," vysvetlila. Len v takom prípade má podľa nej nejaké vzdelávanie smerujúce k tomu odlíšeniu zmysel. Udeľovanie príplatkov má význam len v prípade, ak ten učiteľ naozaj preukáže lepšie zručnosti. "Pokiaľ toto v systéme nebude jasné, tak to bude stále živelné, nech sa urobí akákoľvek úprava. V tom prípade by to radšej mali zrušiť," dodala.

Zrušenie vedecko-pedagogických titulov profesor a docent navrhuje v správe pre parlament minister školstva Dušan Čaplovič.

Ponechali by sa len príslušné funkčné miesta. "Týmto by sme sa v tejto oblasti stali štandardnou krajinou, z vysokoškolskej legislatívy by ubudlo niekoľko desiatok strán a poprední vysokoškolskí učitelia by získali stovky hodín na produktívnu prácu vo výskume a vzdelávaní," píše sa v dokumente o stave školstva a jeho ďalšom rozvoji, ktorý unikol do médií. Zároveň by sa vedecké rady fakúlt a vysokých škôl mohli venovať svojim hlavným úlohám dotýkajúcim sa kvality vzdelávania a výskumu.

Má to zabezpečiť nový zákon o vysokých školách, na ktorom sa začne pracovať tento rok a mal by začať platiť v priebehu roka 2015. Podľa správy je v prípade menovania profesorov potrebné novelizovať Ústavu SR. Ak by sa to nepodarilo, príslušný článok ústavy by sa iba v praxi nepoužíval.

"Ja osobne si to viem predstaviť," poznamenal predseda Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libor Vozár. Zrušenie titulov je však podľa neho akademicky citlivá záležitosť. "V žiadnom prípade nemôže ísť o nejaké spätné rušenie titulov, skôr o smerovanie do budúcnosti a ťažisko by malo byť kladené na funkčné miesta," doplnil Vozár. Pripomenul, že vo vyspelej Európe, či v USA sa tituly neudeľujú, sú charakteristické skôr pre transformujúce sa krajiny v Európe.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto:SITA

Budúcoročná akreditácia vysokých škôl musí byť podľa ministra školstva Dušana Čaploviča náročnejšia ako akreditácia v roku 2008. Najlepšie školy by mali dostávať aj viac peňazí.

"Naša cesta musí naozaj smerovať k nadpriemeru. Najlepší to musia pocítiť aj v lepšom financovaní, inak budeme prešľapovať stále na mieste. Slabí sa budú viezť a kvalitní budú frustrovaní," povedal minister na dnešnom slávnostnom podujatí k 20. výročiu založenia Slovenskej rektorskej konferencie. Pripomenul, že akreditácia musí byť náročnejšia, pretože svet napreduje, často nám aj ubieha. Hodnotenie musí byť zamerané na kvalitu a efektivitu.

Podľa premiéra Roberta Fica treba zastaviť nahrádzanie kvality kvantitou vo vysokoškolskom vzdelávaní. "Je zlou vizitkou, ak je verejne známe, že úroveň a kvalita vysokoškolského vzdelávania sa rôzni nielen medzi jednotlivými vysokými školami, ale aj medzi fakultami alebo pracoviskami jednej vysokej školy," vyhlásil premiér na stretnutí rektorov. Zamestnávatelia podľa neho upozorňujú, že vysokoškolské vzdelávanie je postavené príliš akademicky a na úkor profesijného vzdelávania zameraného na získanie vedomostí a zručností priamo využiteľných v hospodárskej praxi, priemysle a službách.

Slovenská rektorská konferencia dnes 20.3.2013 zmietla zo stola nové návrhy prísnejších kritérií komplexnej akreditácie. Niektoré z nich sú podľa nich retroaktívne, či v rozpore s vysokoškolským zákonom. Rektori odporúčajú ministrovi školstva, aby tento návrh kritérií vrátil Akreditačnej komisii na prepracovanie. Podľa nich je chybou, že kritériá komplexnej akreditácie sú nastavené iba na vedeckú produktivitu. Komplexná akreditácia vôbec nereflektuje vzdelávanie a zabezpečenie, respektíve zlepšovanie kvality, myslia si rektori.

Minister Čaplovič sa nestotožňuje s dôvodom o údajnej retroaktivite. "Retroaktivitu skloňujú tí, čo sa boja akejkoľvek akreditácie a chcú zahrať prísne, ale spravodlivé kritériá do postavenia mimo hry," zareagoval.

Zdroj:SITA

Ilustračné foto:SITA

Poddimenzované financovanie učiteľov, hlavne začínajúcich, nízke ohodnotenie nepedagogických zamestnancov, nedostatok peňazí na materiálne zabezpečenie či nedostatok učebníc sú momentálne hlavné problémy školstva.

Skonštatoval to šéf školských odborárov Pavel Ondek po dnešnej 15.3.2013 konferencii o školstve, ktorá potvrdila nedávnu výzvu vláde.

„Dodnes sme na túto výzvu odpoveď nedostali,“ dodal Ondek. Odborári spolu s reprezentatívnymi organizáciami v školstve vo februárovej výzve žiadajú zvýšenie tarifných platov v školstve o päť percent od júla. „My na svojej požiadavke trváme,“ povedal dnes 15.3.2013 Ondek.

Okrem toho chcú zvýšenie percenta hrubého domáceho produktu (HDP) do školstva až do šesť percent. Každý rok počas vládnutia tejto vlády by sa malo zvýšiť o 0,3 percenta oproti predchádzajúcemu roku. Od toho sa majú odvíjať aj platy v školstve. V rámci systému efektívneho financovania škôl a školských zariadení chcú zlúčiť originálne a prenesené kompetencie. Chcú zabezpečiť priame financovanie školstva štátom, aby bolo možné kontrolovať adresnosť, účelovosť a efektívnosť nakladania s týmito peniazmi. „Trváme na svojich požiadavkách ale chceme, aby vláda prijala systémové zmeny, aby prijala systém, čo chce so slovenským školstvom urobiť,“ dodal predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Ondek.

Podpredseda odborov pre základné školstvo František Šáry potvrdil, že podľa ich požiadaviek by mali pedagogickí a odborní zamestnanci regionálneho školstva v rokoch 2014 až 2016 dosiahnuť 1,2- až 1,6-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Pedagógovia na vysokých školách by mali zarábať 1,7- až trojnásobok priemernej mzdy. Platová tabuľka nepedagogických zamestnancov by sa mala začínať minimálnou mzdou.