Čína chce na budúci týždeň vypustiť svoj experimentálny modul do kozmu, čo je dôležitý krok smerom k vybudovaniu prvej čínskej vesmírnej stanice. Peking sa tak priblíži k vesmírnym superveľmociam USA a Rusku. 

Modul Tchien-kung 1, po čínsky Nebeský palác, odštartuje z púšte Gobi medzi 27. a 30. septembrom. Vesmírne zariadenie, vážiace osem ton, vynesie na obežnú dráhu Zeme nepilotovaná raketa Dlhý pochod. Raketa je pripravená vyštartovať z vesmírneho strediska Ťiou-čchüan na severozápade provincie Kan-su, uviedla čínska tlačová agentúra Sinchua.

Nebeský palác sa má v kozme spojiť s bezposádkovou raketou Šen-čou 8, ktorá vyštartuje týždeň po vypustení modulu. Hlavným cieľom tejto misie je odskúšať schopnosť "stretnutia" a následného spojenia s kozmickou loďou, čo by pomohlo nahromadiť skúsenosti pre vývoj vesmírnej stanice, informoval hovorca čínskeho vesmírneho programu. Bez odskúšania týchto funkcií nie je možné pracovať na rozvinutom vesmírnom programe, uviedol Morris Jones, vesmírny analytik zo Sydney, pre agentúru Reuters.

Zdroj: TASR
Foto: TASR

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v stredu (14.9.) po dlhých odkladoch predstavil plány novej rakety zvanej Space Launch System (SLS), ktorá má do 30 rokov priviesť ľudskú posádku na Mars.

Dizajn SLS pripomína rakety Saturn V, ktoré sa využívali pri letoch na Mesiac. Tak ako raketu Saturn, aj novú raketu bude poháňať zmes kvapalného vodíka a kyslíka a modul pre astronautov bude umiestnený na jej vrchole. V kapsule Orion bude miesto pre šiestich členov posádky.

SLS je oproti Saturnu väčšia. Do vesmíru bude schopná vyniesť náklad s hmotnosťou okolo 130 ton, uviedli predstavitelia NASA. Raketa Saturn mala pri letoch k Mesiacu nosnosť 45 ton. Nedávno odstavené raketoplány mohli na obežnú dráhu okolo Zeme vyniesť 22,5 tony a najväčšia raketa, ktorá je v súčasnosti v prevádzke, má nosnosť okolo 25 ton. SLS je určená na prieskum vzdialenejšieho vesmíru. Prepravu na obežnú dráhu okolo Zeme chce NASA prenechať súkromným firmám.

Prvý pokusný štart SLS bez posádky sa má uskutočniť v roku 2017. NASA predpokladá, že po sprevádzkovaní SLS uskutoční jeden let ročne. Prvý let s posádkou okolo Mesiaca sa má uskutočniť v roku 2021 a v roku 2025 má SLS priviesť astronautov k neďalekému asteroidu. Lety k Marsu - najskôr len oblet a potom aj s pristátím - sa majú uskutočniť v 30. rokoch. "Je to návrat do budúcnosti k spoľahlivej technológii kvapalného paliva," povedal profesor Stanfordovej univerzity Scott Hubbard, bývalý manažér NASA, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní nehody raketoplánu Columbia z roku 2003.

Projekt SLS má do roku 2017 stáť desať miliárd dolárov (7,3 miliardy eur), ďalších šesť miliárd (4,4 miliardy eur) je vyčlenených na dobudovanie kapsuly Orion, ktorá je pozostatkom po projekte výskumu Mesiaca Constellation, ktorý administratíva prezidenta Baracka Obamu zrušila. NASA na vývoj Orionu doteraz minula päť miliárd dolárov (3,6 miliardy eur). Ďalšie dve miliardy dolárov (1,5 miliardy eur) si vyžiada úprava štartovacej rampy na Cape Canaveral.

SLS je odklonom od plánov administratívy predchádzajúceho prezidenta Georgea W. Busha, ktorá kládla dôraz na lety k Mesiacu a rakety mali byť na pevné palivo. Pohon na pevné palivo je síce lacnejší, každá porucha však môže byť osudná, ako ukázala aj nehoda raketoplánu Challenger z roku 1986. Najväčšou nevýhodou rakiet na pevné palivo je, že po zážihu sa nedajú zastaviť, na rozdiel od rakiet na tekuté palivo.

Zdroj: TASR
Ilustračné foto: TASR