Utorok, 21. máj 2013 Meniny majú: Dnes: Zina Zajtra: Júlia a Juliana
         Bratislava 19°C         Tatry 15°C         Košice 20°C

Archív - veda

Európska nosná raketa Ariane 5 vyniesla v noci nadnes (6.8.) do kozmu dva televízne satelity. Z kozmodrómu Kourou v juhoamerickej francúzskej Guayane odštartovala až na tretí pokus, uviedla tlačová agentúra DPA.
Prvý pokus o štart začiatkom júla prerušili menej ako dve minúty pred koncom kvôli technickým problémom, druhý pokus zlyhal v noci na sobotu kvôli zlému počasiu.

Televízny satelit Astra umožní sledovanie digitálnej televízie v prvom rade v Nemecku, vo Francúzsku a v Španielsku. Pre vyše 135 miliónov prijímateľov poskytne zhruba 2500 televíznych a rozhlasových kanálov.

Druhý satelit s komplikovaným názvom BSAT-3c/JCSAT-110R bude prenášať televízne signály do japonských domácností. Išlo už o štvrtý tohtoročný štart rakety typu Ariane a celkovo 59. štart Ariany 5.
Zdroj: TASR
Ilustračné foto
Americkí vedci v piatok(5.8.) oznámili, že účinky série erupcií na Slnku už začínajú dosahovať Zem a mohli by približne deň ovplyvňovať niektoré komunikačné zariadenia.

Prevádzkovatelia elektrických sietí v USA pracujú na tom, aby zabránili výpadkom prúdu.
Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) však vyhlásil, že problémy môžu postihnúť niektoré satelitné komunikačné systémy a satelitné navigačné systémy GPS.

Na Slnku došlo k trom erupciám, ktoré sa začali v utorok 2. augusta, a najsilnejšie elektromagnetické šoky cítil satelit ACE dnes  5.8.2011- ten dokáže zistiť návaly žiarenia niekoľko minút pred tým, ako zasiahnu Zem.

Erupcia na Slnku v roku 1989 vyradila z prevádzky elektrické systémy v kanadskej provincii Quebec, ale súčasná slnečná búrka nebude podľa očakávaní vedcov taká silná.

Zdroj:TASR
Ilustračné foto:TASR
Vesmírna sonda Juno v piatok(5.8.) odštartovala z amerického Mysu Canaveral na svoju päťročnú púť k planéte Jupiter.

Sondu na slnečný pohon vyniesla do vesmíru nosná raketa Atlas V.
Juno by sa mala dostať na obežnú dráhu najväčšej planéty slnečnej sústavy v júli 2016. Následne bude zhruba rok obiehať okolo Jupiterových pólov. Dostane sa pritom do výšky 5000 kilometrov od povrchu, čo bude najbližšie k planéte z doterajších výskumných misií.

Cieľom americkej misie, ktorá stála 1,1 miliardy dolárov (774 miliónov eur), je preskúmať tohto plynného obra, a osvetliť vznik a vývoj planét.
Jupiter je podľa predpokladov najstaršia planéta slnečnej sústavy.
Robotický výskumník Juno je poháňaný tromi veľkými solárnymi panelmi. Ide o prvú slnečnými lúčmi poháňanú sondu k Jupiteru, predchádzajúce misie sa spoliehali na jadrovú energiu.

Sonda je pomenovaná podľa sestry a manželky rímskeho boha Jupitera. Jej let sa začal len týždeň po tom, ako sa z poslednej misie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) vrátil posledný raketoplán Atlantis a skončila sa tak 30-ročná éra týchto amerických vesmírnych lodí.

Zdroj:TASR
Ilustračné foto:TASR
Riadne fungovanie nervových buniek v oku vyžaduje vitamín C, čo poukazuje na jeho potrebu aj pri zabezpečovaní činnosti iných častí mozgu.

V časopise Journal of Neuroscience to konštatoval šesťčlenný americko-argentínsko-čilský tím, ktorý viedli Henrique von Gersdorff z Oregon Health & Science University v Portlande (USA) a Daniel Calvo z Universidad de Buenos Aires (Argentína).  "Zistili sme, že ak majú bunky sietnice správne fungovať, musia sa zvonku i zvnútra 'kúpať' v pomerne vysokých dávkach vitamínu C. Nuž a keďže sietnica je súčasť centrálnej nervovej sústavy, naznačuje to, že vitamín C pravdepodobne hrá dôležitú úlohu v celom mozgu. Jej rozsah sme si dosiaľ neuvedomovali," povedal Henrique von Gersdorff. Konkrétne v tejto súvislosti ide o tzv. receptory GABA, látky, pomáhajúce modulovať rýchlu komunikáciu medzi mozgovými bunkami. V mozgu pôsobia ako "brzdy", tlmiace nadmerne silné vzruchy neurónov.

Nový výskum zreteľne preukázal, že ak sa z buniek sietnice odstráni vitamín C, receptory GABA prestávajú správne fungovať. Vzhľadom na fakt, že vitamín C patrí k hlavným prírodným antioxidantom, jeho účinok tu zrejme spočíva v ochrane receptorov a celých buniek pred predčasným rozpadom. Napriek všeobecnej znalosti, že vitamín C je pre ľudské telo mimoriadne prospešný, jeho úloha v mozgu zostáva nejasná. Zistilo sa však, že keď telo trpí nedostatkom vitamínu C, v mozgu zostáva dlhšie ako v hociktorom inom orgáne či tkanive. "Mozog je azda posledné miesto, kde by ste chceli stratiť vitamín C," povedal Henrique von Gersdorff. Nový poznatok podľa neho vysvetľuje aj jeden z hlavných príznakov skorbutu, spôsobeného práve nedostatkom vitamínu C – výraznú depresiu. Novo doložená úloha vitamínu C má dôsledky aj pre ďalšie choroby, zvlášť glaukóm a epilepsiu. Príčinou oboch sú nadmerne silné vzruchy neutrónov, v prvom prípade v sietnici, v druhom inde v mozgu, zjavne vyvolané deficitom brzdiaceho účinku receptorov GABA. "Strava s vysokým obsahom vitamínu C by azda mohla plniť ochrannú úlohu v prípade ľudí výrazne náchylných na glaukóm," uzavrel Henrique von Gersdorff.

Zdroj: TASR

Ilustračné foto: TASR

Úspešné zavŕšenie prvého kola financovania projektu postele, ktorá automaticky zabraňuje vzniku preležanín, posúva tento produkt bližšie k praxi.

Oznámil to Michael Sauter zo Swiss Federal Laboratories for Material Science and Technology (EMPA) v švajčiarskom Dübendorfe, ktorý s kolegami založil malú firmu na využitie tohto vynálezu, znižujúceho utrpenie imobilných pacientov. „Znamená to, že inteligentná nemocničná posteľ sa teraz definitívne môže stať skutočnosťou,“ povedal Michel Sauter. Dvaja „podnikateľskí anjeli“ a istá banka poskytli firme financie, posúvajúce inteligentnú posteľ na cestu ku komerčnej dostupnosti vo Švajčiarsku už koncom tohto roka. Posteľ napodobňuje pohyby zdravého človeka počas spánku, čím bráni, aby sa imobilným pacientom vytvorili preležaniny (dekubity), ktoré prakticky všade v ekonomicky rozvinutom svete začínajú predstavovať eskalujúci zdravotnícky problém.

Odbremeňuje zdravotníkov od povinnosti často jemne obracať na posteľ trvalo upútaných pacientov. Miesto nich to robí špeciálny matrac na bezkĺbovom pružnom lištovom ráme z „chytrých“ materiálov, ktorých vlastnosti možno nastaviť podľa potreby. Michael Sauter s kolegami posteľ vyvinul vďaka podpore EMPA a Swiss Federal Institute of Technology (ETH) v Zürichu, čo je mimochodom alma mater Alberta Einsteina. Vychádzali pritom z podnetov, ktoré im poskytli zdravotníci. Ich malá firma už vytvára obrat, keďže jeden z jej švajčiarskych obchodných partnerov predal prvých 20 monitorovacích systémov, zaznamenávajúcich pohyby pacienta a iniciujúcich zmenu polohy.

Michael Sauter si teraz v júli na špeciálnom obchodnom kurze v Bostone (štát Massachusetts, USA) overil, že posteľ má veľký potenciál. Iba v USA sa totiž každoročne vyskytne približne 2,5 milióna prípadov preležanín. Liečba každého stojí priemerne 43.000 dolárov (30.120 eur). Úspory, ktoré vyplývajú z profylaktického účinku novej postele, si tak môžu nemocnice a kliniky ľahko vyčísliť. Nehovoriac o úľave beztak trpiacim pacientom.

Zdroj: TASR

Ilustračné foto

Viac o vede

Vedci objavili časticu

News image

Vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) dnes 4.7.2012 na odbornom seminári potvrdili, že objavili novú subatomárnu časticu zhodnú s Higgsovým bozónom. Častica je "zhodná s dlho hľadaným Higgsovým bozónom," uviedla CERN v stanovisku s tým, že ju čaká ďalší výskum. Higgsov bozón je subatomárna častica, o ktorej sa škótsky fyzik Peter Higgs pred desaťročiami domnieval, že by mohla vysvetliť, ako sa hmota spojila a vytvorila tak vesmír so všetkým, čo v ňom ...

Archív - veda | Streda, 4 Júl 2012

Čítať viac

Alzheimerova či Parkinsonova choroba minulosťou?

News image

Britskí vedci vo svojej novej štúdii tvrdia, že jedným spôsobom by mohli vyliečiť širokú škálu neurodegeneratívnych chorôb vrátane Alzheimerovej či Parkinsonovej. U myší trpiacich podobne vznikajúcimi priónovými chorobami sa im totiž podarilo zabrániť odumieraniu mozgových buniek. Dúfajú, že rovnakým spôsobom by mohli postupovať aj pri ďalších ochoreniach. Spomínané neurodegeneratívne choroby spolu s ďalšími vznikajú po nahromadení rôznych patologických proteínov v mozgu. Vedci z Leicesterskej univerzity vo svojom výskume vysvetlili, prečo pri priónových chorobách ...

Archív - veda | Utorok, 19 Jún 2012

Čítať viac

Posledný raz v tomto storočí

News image

V stredu 6. júna, v skorých ranných hodinách, bude možné pozorovať aj z územia Slovenska prechod Venuše pred slnečným diskom. Pôjde o posledný prechod Venuše pred Slnkom pozorovateľný zo Zeme v tomto storočí. Len málo ľudí žijúcich v súčasnosti bude môcť pozorovať rovnaký úkaz opäť, keďže sa zopakuje až v roku 2117. Zo Slovenska bude tento úkaz pozorovateľný až pri ďalšom prechode Venuše pred Slnkom v roku 2125. „Prechod Venuše je jedným z najvzácnejších ...

Archív - veda | Štvrtok, 31 Máj 2012

Čítať viac

Vesmírna loď Dragon sa vrátila

News image

Nákladná vesmírna loď Dragon vyvinutá spoločnosťou Space Exploration Technologies Corporation (SpaceX) sa dnes 31.5.2012 o 17:42 SELČ vrátila zo svojej prvej misie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Išlo o vôbec prvý súkromný let k ISS. Dragon dopadol do vôd Tichého oceánu niekoľko sto kilometrov od pobrežia Kalifornie, kde ho vylovili lode spoločnosti SpaceX. Dragon odštartoval z Mysu Canaveral na Floride 22. mája, pričom do vesmíru ho vyniesla raketa Falcon 9, ktorú taktiež vyvinula spoločnosť ...

Archív - veda | Štvrtok, 31 Máj 2012

Čítať viac

Úspešne sa spojili

News image

Robotické rameno Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) sa úspešne spojilo s nákladnou loďou Dragon, ktorú do vesmíru vyniesla súkromná raketa Falcon 9 spoločnosti Space Exploration Technologies Corporation (SpaceX). Nachádza sa v nej približne 500-kilogramová zásielka materiálu, ktorá obsahuje potraviny, oblečenie či batérie pre posádku ISS. Súčasťou je však aj schránka s popolom zosnulých ľudí, ktorí si ako miesto posledného odpočinku vybrali kozmický priestor. Ide o prvú komerčnú misiu svojho druhu. Keď Dragon v sobotu ...

Archív - veda | Piatok, 25 Máj 2012

Čítať viac
-
+
5
Hore na začiatok