Snom každého futbalového fanúšika je aspoň raz za život vidieť na vlastné oči zápas niektorého z veľkých futbalových klubov. Vidieť zápas dvoch klubov silnej anglickej štvorky, tak to už je ozaj šťastie. Vďaka tipovacej súťaži  vyhlásenej týždenníkom Europrofit  v ročníku 2010/2011 a cestovnej kancelárii Zaži to naživo Juraja Ďurča sa to podarilo aj mne.

Termín zápasu  dvoch veľkoklubov anglickej Premier League Chelsea a Liverpoolu bol stanovený na deň 20.11. 2011 o 16.00 hod. anglického času.
V tento deň ráno som spolu so sprievodcom Jurajom Ďurčom a skupinou mojich priateľov o 7.00 hod. nasadol do pripravených áut a o 10.00 hod. nastúpil na letisku M.R.Štefánika do Boeingu 737 leteckej spoločnosti Ryanair. Po dvoch hodinách pokojného letu pristál na letisku Standante približne 50 km od Londýna. Na rozdiel od Bratislavy nás privítalo príjemné slnečné počasie s teplotou okolo 12 stupňov Celzia. O tom, že záujemcov o futbalový zápas anglickej Premier League je aj na Slovensku veľa, sme sa presvedčili už v lietadle, pretože spolu s nami cestovalo na tento zápas aj niekoľko desiatok slovensky hovoriacich fanúšikov.

Cesta z letiska  pripraveným  minibusom po diaľnici M11 k štvorhviezdičkovému hotelu Premier inn., kde sme boli ubytovaní, nám trvala niečo vyše hodiny a pol, pričom sme sa mohli presvedčiť o premenlivosti anglického počasia, pretože Londýn bol už zahalený v typickej anglickej  hmle. Po príchode na hotel,  krátka zastávka potrebná na vyloženie nepotrebných vecí a už sedíme v dvoch pripravených taxíkoch, ktoré nás vezú  20 km do juhozápadnej časti Londýna s názvom Chelsea, kde má v súčasnosti svoj futbalový stánok jeden z najznámejších svetových futbalových klubov FC Chelsea Londýn. K štadiónu Stanford Bridge prichádzame asi 40 min. pred prvým výkopom, pričom sledujeme príchod a spev tisícky fanúšikov domáceho klubu. Niekoľko kilometrov okolo štadióna to už žije futbalom. Nikde však nevidieť tlačenicu, šarvátky, atď..., všetko ide plynule. 30 minút pred začiatkom zápasu vstupujeme cez turniket do útrob štadióna, opäť bez strkania, nervozity a nadávok. Prechádzame okolo nespočetného množstva bufetov, toaliet a predajných stánkov so suvenírmi až pod strechu hlavnej tribúny, kde máme v sektore domácich naše miesta.

Všade na chodbách je veľa ľudí,  mladí, starí, všetci oblečení v typických bledomodrých farbách, ktorí sa nikam neponáhľajú (pozn. možno sem by mali prísť pozrieť na stáž predstavitelia SFZ a učiť sa, ako sa dá priviesť šport na vyššiu  úroveň t.j. vyšší futbalový level, ktorý je už vo svete samozrejmosťou). S pohárom piva, či iného moku v družnej debate čakajú na začiatok zápasu. Cesta k našim tapacírovaným sedadlám netrvá dlhšie ako 5 minút. Po prvotnom návale emócií z prekrásneho, hoci aj rokmi poznačeného futbalového stánku, máme možnosť sledovať konečnú fázu rozcvičky oboch mužstiev. Všetci sme udivení, pretože do začiatku zápasu chýba niečo vyše 20 minút a štadión je zaplnený do cca 50% svojej kapacity. Človek nadobúda pocit, že dnes tu asi nehrá slávny Liverpool, ale niekto iný. Neprejde ani minúta a  slávni tréneri oboch klubov Andre Villas-Boas a Kenny Dalglish privádzajú na trávnik z útrob štadióna 22 hviezd ak nie svetového, tak určite európskeho futbalu. Veď takí hráči domácich ako sú: Peter Čech, Ashley Cole, Frank Lampard ,Didier Drogba, či hosťujúci brankár  Reina, hráči Brad Jones, Fábio Avrélio,  Dirk Kuyt, Craig Bellamy a v neposlednom rade aj slovenský reprezentant Martin Škrteľ  k nim určite patria. Pritom na lavičke domácej Chelsea zostávajú také esá ako Fernando Torres či Nicolas Anelka (pozn. podľa informácií anglickej tlače, na lavičke domácich pred zápasom sedí  171 mil. libier). Pri čítaní  mien hráčov za aplauzu 45 000 divákov (pozn. oficiálne 41.800) behajú človeku po chrbte zimomriavky a to môžem povedať, že na zápase, kde bolo aj viac divákov, som už sedel. Štruktúra a architektonické riešenie štadióna s primeranou ozvenou tu však vyvoláva v človeku nezabudnuteľné emócie.  Z miest kde sedíme máme perfektný výhľad na celý štadión, hraciu plochu nevynímajúc a tak nám nič nebráni vychutnať si tento zápas, ktorý práve začal. Už samotný prvý polčas naznačil, že domáce mužstvo nie je v poslednom čase vo svojej koži a hoci má široký 46 členný káder nabitý hviezdami, stále hľadá svoju fazónu. Okrem  priameho kopu Franka Lamparda, ktorý skončil tesne vedľa žrde brankára Reinu, toho domáci veľa neukázali a systém 3-4-2-1  hrajúci na osamoteného Drogbu v útoku, proti prehustenej defenzívnej taktike Liverpoolu, (pozn. hrajúci systémom 4-4-2) nemohol mať šancu na úspech. Naopak po hrubej chybe v strede obrany v 33. min. domáci inkasujú prvý gól a štadión mĺkne. Počuť je len zhruba 1000 skalných fanúšikov z Liverpoolu, ktorí spievajú slávnostné chorály. Viac vzruchu do konca prvého polčasu futbal nepriniesol, hrá sa prevažne medzi šestnástkami na množstvo krátkych prihrávok bez streleckého zakončenia. Nás zaujalo len to, že v našej blízkosti museli sektor domácich opustiť niekoľkí fanúšikovia, ktorí po strelení gólu hosťujúcim mužstvom a následnej oslave zabudli v ktorom sektore sa nachádzajú. Usporiadatelia ich nekompromisne vyviedli  a odprevadili do vnútra štadióna. Prestávka  ubehla veľmi rýchlo a  my sme dúfali, že obraz hry najmä domáceho družstva sa podstatne zlepší.  Prvých  25 minút  druhého polčasu nám dalo za pravdu. Tlak domácich vystupňovaný zväčšeným pohybom a častou streľbou priniesol svoje ovocie a v 55. minúte je vyrovnané. Teraz je cítiť na štadióne tú pravú futbalovú atmosféru. Domáci oslavujú a oslavy nemajú konca kraja. Ak by v tomto čase brankár Reina nechytil 2-3 čisté šance domácich, mohol mať zápas úplne iný koniec. Tlak domácich však vydržal len do 70. minúty kedy súper eliminoval útočnú hru domácich a opäť futbal skĺzol do prvopolčasového rytmu. Oživenie neprišlo ani nástupom Fernanda Torresa v 83. minúte (pozn. za ktorého zaplatila Chelsea 50 mil. libier práve mužstvu Liverpoolu) a tak logickým vyústením zápasu bolo ukážkové zakončenie pravého obrancu Glena Johnsona (pozn. bývalého hráča Chelsea) v 87. minúte, ktorý stanovil konečný výsledok na 1:2. Hoci celkové štatistické ukazovatele boli v prospech domácich (pozn. držanie lopty 56:44, strely na bránu 19:7), 136. vzájomné derby oboch klubov v Premier League, skončilo lepšie pre hosťujúce mužstvo približne 500 km vzdialeného Liverpoolu. Oslavy domáceho klubu sa zákonite nekonajú a fanúšikovia sa ponáhľajú zapíjať žiaľ do blízkych krčiem, a tak ani nie za 15 minút je celý štadión prázdny. Dnešný deň končí v kruhu priateľov v luxusnom hoteli, prípravou programu na nasledujúci deň. Ten začína  anglickými raňajkami a  malou prechádzkou  po meste. O 10.30 hod. nás objednaný taxík odváža opäť k štadiónu Stamford Bridge, kde  nás čaká prehliadka múzea klubu a ukážka futbalovej slávy veľkoklubu. Následne naše kroky vedú na štadión, kde v prítomnosti domáceho sprievodcu máme možnosť vidieť na vlastné oči, šatne pre domáce aj hosťujúce mužstvá, teda miesta,  kde sa napríklad prezliekajú a pripravujú na zápasy všetky hviezdy anglickej Premier League. Z výstupného tunela  za imitácie atmosféry z reproduktorov sa dostávame priamo na hraciu plochu štadióna, kde máme možnosť sadnúť si na miesta náhradníkov, či trénerov oboch mužstiev. V rezidencii štadióna si máme možnosť prezrieť miesta, kde dochádza k pozápasovým tlačovkám a kde nám sprievodca podáva podrobný výklad o systéme, živote a práci klubu. Tu sme sa napríklad dozvedeli, že spoločnosť Samsung dotuje klub ročne 10 mil. libier, alebo že VIPbox  na štadióne pre cca 12 ľudí je prenajímaný za 1 milión libier. Prehliadka štadiónu končí,  ako celý anglický futbal komerčne, t.j., že výstup zo štadióna vedie priamo do jednej z veľkých predajní klubu, kde si môžete kúpiť skoro všetko s logom klubu. O tom, že futbalový život v Chelsea je vlastne jeden veľký obchod, sme už vôbec nepochybovali, vie to určite aj majiteľ tohto veľkoklubu ruský oligarcha Roman Abramovič, ktorý sa strojí postaviť nový futbalový stánok v tejto časti Londýna. Po vyčerpávajúcej prehliadke sa presúvame taxíkom do centra mesta, kde máme možnosť vidieť veľmi rýchly londýnsky život. Následne nastupujeme do pripraveného minibusu a tou istou trasou ako sem, sa presúvame na letisko Standente, kde nám o 17.40 hod. letí lietadlo domov. Po vybavení letiskových formalít a nastúpení do lietadla nakoniec šťastne pristávame o 21.00 hod. v Bratislave. Cestu domov  z Bratislavy ani príliš nevnímame, pretože máme za sebou ďalší, aj keď pekný, ale vyčerpávajúci deň  a tešíme sa do postele. To, čo sme za necelých 40 hodín prežili, začneme vnímať určite až s odstupom času pri pohľade na  fotky, či videozáznam. Určite však môžem už dnes s istotou povedať, že to bol nezabudnuteľný zážitok. Záverom mojej  reportáže by som chcel úprimne poďakovať týždenníku Europrofit, majiteľovi agentúry Agency Gemini Ľubošovi Ševčíkovi a v neposlednom rade sprievodcovi a zároveň majiteľovi cestovej agentúry Jurajovi Ďurčovi za bezchybný priebeh celého zájazdu, na čom sa určite zhodnú aj moji priatelia, ktorí to so mnou zažili.

Zdroj: EP

Foto: EP